Namilna interaktiwna karta předstaja prěni raz wšelake drastowe regiony w Sakskej. W nim jako 3D-scans zwěsćene tradicionalne outfity - wot chlěwa hač ke brašce - móža so po podaćach statneje kenclije w Drježdźanach ze wšěch stron wuskušować. Za to digitalizowachu so nimo serbskich tež najrjeńše modele Vogtlandskeje, Hornjeje Łužicy a Rudnych horin.
«Narodne drasty su so nimale z našeho wšědneho dnja zhubili a so dale a bóle pozabywaja», praji Jakob Gruhl, załožer start-upa Ectoplastic. Předewzaće wuwi digitalne techniki, kotrež pomhaja imaterielnemu kulturnemu herbstwu serbskeje drasty wobchować. Wot zetkanja z drastowej kulturu w digitalnym rumje ma so móst k realiće twarić, nic jenož za lubowarjow narodnych drastow a paradowych uniformow.
Spinanje wot tradicije hač k tekstilnym adaptijam
z nowej kampanju pod swojej třěšnej marku «Tak dźe saksce» sunje so swobodny stat po dialektach «šamałe nałožki a domizniska hordosć» do wida. «Drasta domizny» spina při tym wobłuk wo modźe a designje hač k tekstilnej přitomnosći z po cyłym kraju něhdźe 500 zaměstnjenymi tekstilnymi předewzaćemi kaž tež młodymi designerami, kotřiž tradicionalnje na čerstwe, moderne wašnje znowa interpretuja.
«Drasty su krasne a zmysłowe formy zwuraznjenja našeho kulturneho herbstwa», rjekny ministerski prezident Michael Kretschmer (CDU). Tute kulturne herbstwo ludźi zwjazaj, wutwor začuće zhromadnosće a swědči wo mnohotnosći towaršnosće. Narodne drasty su nimo toho znamjo zwjazanosće z domiznu, špihel stawiznow, nałožkow a regionalnych wosebitosćow.
Copyright 2025, dpa (www.dpa.de). Wšitke prawa wobchować