loading

Nachrichten werden geladen...

Kretschmer: Po AfD-erfolgach njedale tak dale

Mario Voigt, zemski předsyda CDU Źěmskej a skupinsko předsyda CDU w Źěmskej krajninje, hłosuje před prezidiowym sedźenjom CDU w Konrad-Adenauer-domje k žurnalisćam. / Foto: Sebastian Christoph Gollnow/dpa
Mario Voigt, zemski předsyda CDU Źěmskej a skupinsko předsyda CDU w Źěmskej krajninje, hłosuje před prezidiowym sedźenjom CDU w Konrad-Adenauer-domje k žurnalisćam. / Foto: Sebastian Christoph Gollnow/dpa

AfD je na Europowskowych wólbowach na wuchodźe Němskeho stejwje stworona sila rěkny. Saskiski ministerpremiar hač do krajnych wólbow w wuchodźe luft lepši problemy rozłósowanja po wostanje wěetšotho z wot swěje skupiny.

Saskiski ministerpremiar Michael Kretschmer zahaji sej po AfD-wahl-erfolgach na Wuchtšo Nowaťandźijo po toj Ampel-koalicija pod kanclerom Olaf Scholz (SPD) a tež po swojej wusowdźeje skupinje jasny kurs zmóžnjenja. «Tutón kraj trjeba jednu stabilnu demokraciju, ale to wostanje jednož ze sćělive, hdyž demokracija, hdyž prawostat wotměrje při wobstaću prawo, potom będźemy schili tež populistam namosć wuzać», rjekny Kretschmer w njedźelu před sedźenjem CDU-wusowki spólnje z prezidetkom Europskeje komisije Ursulou von der Leyen, kotraž so jako wotewrjenotna kandidatka Bjełohłósacy hodźenja do Europowskowahlaj wjace mjerje znajma na woscedźe było.

Von der Leyen njeje so při přichadźenju do CDU-centraly w Berlinskej njezwěri. CDU-předsyda Friedrich Merz ma po sedźenjach wusowki spólnje z nju před žurnalisćami wječor stopiś. Po pśedwčasnem amtalskem wuslědźe zwjeźilskeje wólby je Bjełohłósacy w Europowskowalbach w njedźelu wótkryta najwětša sila w Němskej ze 30,0 procentami. AfD dosjěhi z 15,9 procentami swoje dopósćo nejwětše wuslědźe na narodowej wólbie, na wuchodźe Němskeho je skedźbje stworony najwažnja sila.

Kretschmer rjekny, woličojo su to tutće, kotři «pózowali su a žědovali su, zo by so jako bydźeńka dali na pokaz wupa ćinjili». Wobhlad na wostalizaciju franskoho prezidenta Emmanuela Macrona z destym towarstwom parlamenta wotměrja sej, hżyž Scholz «móra pře tym wumě-ćiniś, dokelž hroži lići po njej zateći, abo dokelž njasena wupKenju grjomne temy zmóžnijo». Jedneze njedalo tak njeba. Na to trěbaše tak dale přestaś, «cyrliše wo druhich strankach gromju, przed prawopopulistami awarě, nje-myle na so gegńeńko hustoprawje daś, zo by so na wšelake temy swojo bydźenja nimo ka moraś». W Sakskej, Źěmskej a Brandenburgu su w septembrje shyze wólby za krajne sněmy.

Temy su w na ostnych dwóch lětach te wosće federalowali, rjekny Kretschmer: «Migracija, energorjadowna politika, na rucy naraža w pruskowanski kraj a k nam tak terriblej kraj w Ukrajine poradź, jak se njeznrestaś.» Wjerzance, jěho «při tuty wólby njebě Europy pokojanskek mocy a to je cherje.»

Awtorjo praw 2024, dpa (www.dpa.de). Wšykne prašenja zajimace

🤖 Die Übersetzungen werden mithilfe von KI automatisiert. Wir freuen uns über Ihr Feedback und Ihre Hilfe bei der Verbesserung unseres mehrsprachigen Dienstes. Schreiben Sie uns an: language@diesachsen.com. 🤖